Vápenec alebo pozor na pseudoškrapy

     Viete, že vápenec patrí medzi najrozšírenejšiu a svojimi rôznymi štruktúrami aj najrozmanitejšiu horninu na svete?

Čo je to vápenec?

     Vápenec tvorí v prevažnej miere uhličitan vápenatý (CaCO3), či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu (oba minerály majú rovnaké chemické zloženie, líšia sa len svojou kryštalickou formou). Prímesou môže byť dolomit, siderit, kremeň a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Vápenec s vysokým stupňom čistoty (nad 90 % CaCO3) sa nazýva krieda a slúži na výrobu písacej kriedy. Zahrievaním vápenca na teplotu cca 1 000 °C získame oxid vápenatý – tzv. pálené vápno [CaCO3 → CO2 + CaO].

Vápencová hora

Formy vápenca

     Metamorfózou sa vápenec mení na kryštalický vápenec – ozdobný kameň dolomit (názov dostal podľa svojho objaviteľa, francúzskeho geológa de Dolomieua). Aj veľmi cenený mramor ofikalcit s temne zelenými žilkami  je tiež len metamorfovanou formou vápenca, ako napokon aj všetky ostatné druhy mramorov. (Termín mramor prvý raz použil v roku 320 pred Kr. významný grécky filozof a vedec Teofrastos a podľa gréckeho výrazu marmaros znamená iskrivý.)

     Aj niektoré druhy nežiadúcich výkvetov, objavujúcich sa na betónových výrobkoch, nie sú nič iné, len kryštalické formy vápenca (viď. Niečo o výkvetoch). Najväčšie množstvo vápencov sa ukladá v teplých moriach s čistou vodou - útesy, lagúny. Vápence ale vznikajú aj v sladkovodnom prostredí na kontinentoch.

     Vápence vzniknuté v prameňoch sa nazývajú pramenity. Najznámejším pramenitom je pravý travertín. Odroda travertínu je tiež penovec (alebo „riečna Afrodita“ - tiež zrodená z peny, aj keď morskej), kameň ktorý vzniká vo vodných tokoch – ten ale už nemôžeme nazvať pravým. Vápence vzniknuté v jazerách nazývame sladkovodná alebo jazerná krieda. Vápence vyzrážané v podzemí sú sintry – jaskynné kvaple.

Vápenec v jaskyniach

     Vápencu - konkrétne jeho schopnosti rozpúšťať sa vo vode, ktorá obsahuje oxid uhličitý za vzniku hydrogénuhličitanu vápenatého [CaCO3 + H2O + CO2 = Ca(HCO3)2], vďačíme za vznik všetkých krasových foriem: závrtov, priepastí, jaskýň s ich fenomenálnou kvapľovou výzdobou stalaktitov, stalagmitov, stalagnátov a iných zvláštnych kvapľových útvarov podobajúcich sa na nariasené záclony, opony, vodopády, organové píšťaly, obrie perly, kamenné kvety.  Závrty, priepaste a iné jaskynné priestory sú často prepojené rozsiahlou sieťou podzemných komôr a chodieb.

Vápencová jaskyňa

     Najväčší jaskynný systém na svete sa nachádza v USA v Národnom parku Mammoth Cave, ktorý je tvorený vápencovou planinou. Tento národný park dostal pomenovanie po Mamutej jaskyni, ktorá sa v ňom nachádza a ktorú objavil v roku 1799 lovec medveďov Houchins (aj keď s týmto tvrdením by určite miestny indiáni nesúhlasili, pretože je dokázané, že do jaskyne, ktorá sa dnes volá Mamutia, vchádzali už pred 2 500 rokmi).

Názov jaskyne nemá nič spoločné s mamutími pozostatkami, ale je odvodený od jej „mamutej“ veľkosti. V podzemných riekach Styx a Echo tu v stometrovej hĺbke už celé veky žijú ryby, ktoré sa prispôsobili úplnej tme a sú slepé a bezfarebné. Neskôr jaskyniari zistili, že Mamutia jaskyňa je prepojená s ďalšími dvomi jaskyňami - Flintovou a Toohey jaskyňou. Spoločný jaskynný systém týchto troch jaskýň vznikal v priebehu miliónov rokov (približne pred 340 miliónmi rokov v geologickej dobe karbón), je najmenej 590 km dlhý a dodnes ešte celkom neprebádaný.

Škrapy a pseudoškrapy

     Krasový útvar, o ktorom sme ešte nehovorili, sú škrapy. Sú to svahové ryhy niekoľkometrovej dĺžky, šírky niekoľkých centimetrov až metrov a hĺbky do cca dvoch metrov. Vznikajú rovnakým spôsobom, ako všetky ostatné krasové útvary – koróznou činnosťou presakujúcej vody obohatenej o oxid uhličitý cez vápenec. Termín škrapy pochádza zo srbochorvátčiny, prvý raz sa použil pri označení žliabkovitých priehlbenín na vápencovom povrchu v Dinárskom krase. Ak je na väčších poliach koncentrácia škrapov, vznikajú škrapové polia. Podľa tvaru poznáme škrapy žliabkovité, jarčekovité, šľapajovité, puklinové, ale aj duté, valcovité, meandrovité či misovité. Stretnúť sa môžeme aj so škrapmi  zmladenými, vrstevnatými alebo korunkovitými.

     Niekedy v nekrasových oblastiach (napr. na sopečných tufoch, žulových kameňoch alebo pieskovcoch) vznikajú útvary, ktoré sú škrapom nápadne podobné. Keďže nejde o pravé škrapy, ale len o ich „falzifikáty“, pripája sa k ich pomenovaniu ešte jedno slovo – pseudo. Pseudoškrapy vznikajú kombináciou stekajúcej vody, mechanickou eróziou a chemickým zvetrávaním. Podobne ako si dobrý hubár nepopletie jedlú hubu s jedovatou, ani dobrý geológ si nemôže pomýliť pravé škrapy so pseudoškrapmi. Ak by sa tak predsa len stalo, v očiach svojich kolegov by už nikdy nebol profesionálom.