Sadrovec alebo pozor na sadrových trpaslíkov

     Viete, že sadrovec je jediná prírodná látka, z ktorej keď zahriatím odstránime viazanú vodu a potom ju kedykoľvek neskôr opäť pridáme, vráti sa do svojej pôvodnej formy?

Púštna ruža

     Sadrovec obsahuje 20 % viazanej vody (je to dihydrát síranu vápenatého: CaSO4 x 2H2O), ktorá sa odparuje pri teplote 150 °C. Zo sadrovca sa termickým rozkladom, tzv. varákovým spôsobom, pri teplote 180 °C vyrába sadra (hemihydrát síranu vápenatého: CaSO4 x 1/2 H2O). Materiálom pre výrobu sadry môže byť tiež energetický sadrovec – odpad po odsírení spalín z teplární a elektrární, ktoré používajú nízko kvalitné oleje a uhlie s vysokým obsahom síry.

Sadrovec a kyslé dažde

     Produktom horenia týchto nekvalitných palív je oxid siričitý (SO2) – bezfarebný, ostro zapáchajúci a toxický plyn, ktorý je hlavnou východiskovou látkou kyslých dažďov. Kyslé dažde znehodnocujú ornú pôdu, rieky a jazerá, urýchľujú koróziu budov a znižujú viditeľnosť. Toto sú dôvody, prečo treba zo spalín kysličník siričitý odstrániť. Konkrétne sa to robí v nádobe o priemere 15 metrov a výške 40 metrov - v tzv. absorbéri - zariadení na pohlcovanie plynov v kvapaline.

     Cez absorbér prechádzajú spaliny niekoľkostupňovou sprchou, ktorá rozstrekuje rozomletý vápenec vo vode. Oxid siričitý v sprche reaguje, výsledkom tejto reakcie je dihydrát síranu vápenatého, čiže sadrovec, ktorý je odpadom odsírenia spalín, ale zároveň aj vhodnou surovinou na výrobu sadry.

Sadra a sadrovec

     Sadra sa používala už pri výstavbe egyptských pyramíd, starý Gréci ju nazývali Gypsos, ako vynikajúci stavebný materiál bola známa Rimanom, v strednej Európe sa začala používať v rannom stredoveku, jej rozkvet bol najväčší v období baroka a rokoka, keď vzniklo veľa štukatérskych ozdôb.

Sadrovec nájdený v Kremnici

     Dnes sa sadra používa na výrobu sadrových omietok a stierok, škárovacích tmelov, lepidiel, sadrokartonových dosiek, poterov (tzv. anhydritov) obkladových prvkov imitujúcich prírodný kameň, rôznych umeleckých  výrobkov, a prečo to nepovedať – aj na výrobu sadrových trpaslíkov. Ak by sme však mali byť dôslední, tak nie sadrových, ale sadrovcových trpaslíkov: sadra sa totiž po zmiešaní s vodou, ako je nám už známe, vráti do svojej pôvodnej formy – sadrovca. Ale aj napriek tomuto konštatovaniu vám neradím uzatvárať stávky na to, že sadroví trpaslíci neexistujú. Oni totiž existovať môžu.

     Je ešte jeden spôsob, okrem doteraz spomenutých, ako sadru získať. Sadrovec patrí medzi látky, ktoré sa rozpúšťajú v morskej vode. Počas mnohých rokov sa vytvorili na dne dávnych oceánov nánosy. Tak vznikli (pred 210 až 110 miliónmi rokov) veľké zásoby sadrovca. Dochádzalo k prekrývaniu stále nových nánosov a sadrovec sa dostával stále nižšie a nižšie a zásluhou stále rastúceho tlaku a teploty príroda sama odbúrala viazanú vodu v sadrovci a vznikol  bezvodý síran vápenatý – prírodná sadra. Ak by nejaký umelec vytesal z tohto anhydridu trpaslíka, bez pochybností by sme ho mohli nazývať sadrovým.