Impregnácia obkladových prvkov

Impregnovať alebo neimpregnovať obkladové prvky? Má to vôbec nejaký zmysel?

     Dávnovekí stavitelia svoje kamenné stavby neimpregnovali a vydržali stáročia... Z kamenných blokov sa stavali studne... Argumenty a protiargumenty za aj proti. Čítal som jedno diskusné fórum, kde sa počas niekoľkých dní takmer „do krvi“ hádali prívrženci jedného i druhého bojového tábora, či ten „chemický sajrajt“ použiť alebo nie. Aká je teda odpoveď? Na prvý pohľad alibistická: niekedy impregnovať, niekedy nie. Dúfam, že po prečítaní tohto článku sa zaradíte medzi ľudí, ktorí si na túto otázku budú vedieť jednoznačne odpovedať.

     Dôležité je uvedomiť si, čo to vlastne impregnácia je a aký cieľ jej aplikáciou chceme dosiahnuť. A ak sa pre impregnáciu rozhodneme, nemenej dôležité je vedieť kedy a za akých podmienok ju treba vykonať a aký impregnačný prostriedok použiť.   

Čo je to impregnácia?

     Impregnovať obkladové prvky znamená napúšťať ich chemickými látkami za účelom zvýšenia odolnosti obkladov proti zmene ich fyzikálnych, mechanických a estetických vlastností v čase. Účelom impregnácie nie je vytvoriť na povrchu napúšťaného obkladu povlak, ale uzavrieť póry zvnútra.

     Obkladové prvky s malou hmotnostnou nasiakavosťou (okolo 3 %, napr. niektoré druhy klinker výrobkov alebo niektoré prírodné kamene) sa impregnovať nemusia. Nájdu sa dokonca aj dodávatelia, ktorí z dôvodu malej nasiakavosti impregnáciu neodporúčajú, aby nedochádzalo k vytvoreniu nežiaducej povrchovej "šupe", ktorá by sa mohla časom pôsobením difundujúcich látok odlupovať  a obkladový prvok esteticky znehodnocovať.

     Obkladové prvky s vyššou nasiakavosťou (umelý kameň, ale aj mnohé druhy prírodných kameňov, tehliarske výrobky) sa impregnovať odporúča, pretože ich tým chránime pred vnikaním priamej i kapilárnej vlhkosti. Nielenže tým predĺžime trvanlivosť výrobkov (čiže dobu, počas ktorej si výrobok plnohodnotne a bezpečne plní svoju funkciu), ale aj zabránime, prípadne obmedzíme, vznik výkvetov a zachováme tým požadovanú estetickú hodnotu dekoračného obkladu. Viac informácií o výkvetoch nájdete v článku Niečo o výkvetoch.

Ako impregnovať?

     Na trhu možno nájsť veľa druhov impregnačných prostriedkov, vyrobených na rôznych bázach (na vodnej báze, ale i rozpúšťadlové) s rôznymi odporúčaniami ich aplikácie. Nanášajú sa valčekom, štetcom alebo striekaním zvyčajne v jednej až troch vrstvách podľa druhu, najčastejšie spôsobom „mokré na mokré“. Spolu s obkladovými prvkami sa impregnujú aj ich prípadné škáry.

     Dôležité je uvedomiť si, že impregnovať môžeme až po úplnom vyzretí lepiacich a škárovacích hmôt, aby nedošlo k uzavretiu zvyškovej vlhkosti v stavebnom materiáli. Preto v návodoch výrobcovia častokrát podmieňujú použitie týchto látok až 28 dňovou čakacou dobou po nalepení a vyškárovaní obkladových prvkov. Po nanesení impregnačného prostriedku by  mala byť zachovaná vzduchová priepustnosť  pórov, aby materiál „mohol dýchať“.

    Väčšina impregnačných prostriedkov nemení vzhľad obkladového prvku - voľným okom nerozoznáme, či je alebo nie je obklad impregnovaný, napr. impregnačný prostriedok Cura IG20 distribuovaný firmou REBIS PLUS.

     Obkladové prvky, ktoré  môžu prísť do styku s mastnotou (okolie kuchynských liniek a sporákov, priestory, kde môžu odkvapkávať pohonné látky a oleje a pod.), je vhodné impregnovať prípravkami, ktoré okrem uzavretia vnútorných pórov účinne chránia povrch obkladového prvku pred mastným znečistením a sú voči nim odolné (napr. impregnácia EP 1 – dvojzložková epoxidová impregnácia obsahujúca rozpúšťadlá, použitím ktorej obklady „ožívajú“ – dochádza k zvýrazneniu ich farebnej kresby, tzv. mokrý efekt).

Ako s nasiakavosťou?

     Predtým, ako pristúpime k rozhodnutiu, či kamenné alebo tehlové obklady impregnovať, mala by nám byť známa ich hodnota  hmotnostnej nasiakavosti, ktorá je jedným z rozhodujúcich kritérií, či k impregnácii pristúpiť. Túto informáciu by vám mal vedieť dať každý predajca týchto výrobkov. Produkty imitujúce prírodný kameň (tzv. umelé kamene) sa vo všeobecnosti impregnovať odporúča.

     Súvisí to s ich menšou objemovou hmotnosťou (pri výrobe sú úmyselne ľahčené pridávaním rôznych druhov plnív – expandovaná bridlica, keramzit a iné), ich pórovitosť je obyčajne dva až štyrikrát vyššia, ako majú prírodné kamene a s tým súvisí aj ich vyššia nasiakavosť.  Nasiakavosť prírodných kameňov je rôzna. Výborným príkladom je pieskovec: u rôznych litologických typov pieskovca sa nasiakavosť pohybuje od 1,8 do 7,5 hmotnostných percent, t.j. niektoré pieskovce impregnovať netreba, niektoré zase áno.

    Tehliarske výrobky sa vyznačujú veľkou pórovitosťou, a teda aj vysokou nasiakavosťou - cca od 10 do 16 %, preto sa tiež odporúča chrániť ich pred vnikaním vlhkosti. Výnimku tvorí skupina klinker výrobkov (klinker = tehliarsky črep vyznačujúci sa nízkou nasiakavosťou), teda tehál a tehlových pásikov, ktoré sú vypaľované zo špeciálnej hliny pri vysokých teplotách a pri dlhom, vyše 24 hodinovom cykle, čo spôsobuje spekanie a teda aj uzatváranie ich pórov. Aj keď samotné klinker výrobky impregnovať kvôli ich nízkej nasiakavosti netreba, nesmieme zabudnúť, že po zabudovaní ich škáram (škárovacím, prípadne murovacím maltám) impregnácia nielen nezaškodí, ale je aj žiaduca.

     Impregnovať alebo neimpregnovať obkladové prvky? Je to na vás.