Povrch, na ktorý budeme lepiť obklady, musí byť suchý a čistý. Obkladový kameň sa pred lepením nenamáča. Ak je obklad zaprášený, prach treba utrieť vlhkou handrou a nechať uschnúť. Lepenú stranu obkladu sa odporúča zdrsniť drôtenou kefou, aby sa odstránil jeho prípadný hladký sklovitý povrch. Aby sme dosiahli čo najlepší výsledný efekt, musíme pred lepením obklady povykladať z viacerých kartónov, porozkladať na podlahu a pri lepení postupne voliť vhodné odtiene. Vyhneme sa tým nežiaducim farebným zhlukom po nalepení, ktoré zvyknú bývať neoprávnenými reklamáciami. Úmyselné rôznorodé odtiene jednotlivých obkladov sú ich prednosťou, nie nedostatkom a pomáhajú dosiahnuť vernú imitáciu prírodného kameňa. Obklady sa nesmú lepiť pri teplotách nižších ako 5°C a vyšších ako 25°C a ani za dažďa. Nalepené obklady treba chrániť počas 24 hodín pred dažďom a priamym slnkom. Finálnou úpravou obloženej steny je impregnačný nástrek BProtect, ktorý je vysoko účinnou hydrofóbnou a olejofóbnou ochranou obkladových prvkov na vodnej báze s obsahom nano častíc. Viac informácií o impregnácii tehlových pásikov nájdete v článku Impregnácia obkladových prvkov.
Samotné lepenie je kombináciou celoplošného lepenia - tzv. metóda „butter-floating“ a lepenia spôsobom nanášania lepiacej malty na rub obkladového kameňa. Na podkladovú plochu nanesieme lepiacu maltu pomocou nerezovej zubovej stierky 8 x 8 mm, prípadne 10 x 10 mm. Dôležité je rozmiešať vždy len také množstvo lepidla a aplikovať ho len na takú plochu, ktorú pracovník stihne pred zatuhnutím lepidla obložiť. Na rub lepeného obkladu nanesieme pomocou obyčajnej špachtle len tenkú vrstvu lepidla a prikladáme k pripravenému podkladu. Na lepenie odporúčame použiť quick-mix RKS - špeciálnu lepiacu maltu na lepenie ťažkých obkladov. Spotreba lepiacej malty je cca 5 až 7 kg/m2. Ak potrebujeme obklad prerezať do potrebného rozmeru, používame na to uhlovú brúsku s kotúčom na rezanie kameňa alebo betónu.
Škárovanie obložených plôch sa robí až po dokonalom vyschnutí a vyzretí lepidla. Pred škárovaním je treba škáry navlhčiť, aby došlo k opláchnutiu prachu a celoplošnému navlhčeniu škáry. Škárovať môžeme dvomi spôsobmi.
1) „quick-mix škárovanie FM“ - polosuchá metóda škárovania, keď správne pripravená škárovacia malta FM po uchopení do dlane a následnom stlačení do tvaru guličky zanechá dlaň čistú. Škárovacia malta sa vnáša do škár pomocou oceľovej škárovačky. Škáru vytvarujeme pomocou drevenej rukoväte štetca, pričom dbáme o rovnaký uhol počas celej doby tvarovania škáry, prípadne pomocou gumených hadíc požadovaných priemerov, škárovacím železom a pod. Pracovný nástroj, ktorým upravujete škáry, nenamáčajte v priebehu práce do vody. Finálne očistenie plochy sa robí ľahkým pozametaním pomocou metličky. Spotreba cca 4,5 až 7,5 kg v závislosti od šírky škáry a jej vyplnenia.
2) „quick-mix škárovanie FM-X“ - vytláčanie škárovacej hmoty FM-X pomocou vytláčacích vrecúšok alebo pištolí. Škárovacia hmota FM-X obsahuje chemické prísady, ktoré umožňujú tento druh spracovania. Po nanesení škárovacej hmoty do škáry necháme hmotu odstáť, kým nenadobudne polosuchý stav. Spotreba i následné spracovanie je rovnaké, ako v prípade 1).
S akou rezervou pri nákupe obkladu treba rátať (odpad) záleží od členitosti podkladu, na ktorý sa bude obklad lepiť a pri obkladoch so škárami aj od zvolenej šírky škár. O tejto rezerve rozhoduje obkladač. Orientačne môžeme počítať pri obkladoch bez škár s rezervou cca 5%, pri pravidelných obkladoch so škárami s rezervou 5 až 10% a pri nepravidelných obkladoch s rezervou 10 až 15%.
*pokyny na prípravu konkrétnych typov podkladových stien nájdete v článku Úprava podkladových stien
*informácie o výkvetoch a možnostiach ich prípadných reklamácií nájdete v článku Niečo o výkvetoch